Články - Iaido Summer Camp 2015

Späť na články                         < Predchádzajúci článok Nasledujúci článok >

Galéria k článku

Iaido Summer Camp 2015

28. – 30. August 2015. Termín, ktorí sme hľadali v kalendári veľmi dlho, keďže každý má mnoho povinností. Ale nakoniec sme sa spoločne dohodli a vyrazili na letný Iaido summer camp, ktorý sa konal ako stále na poľovníckej chate v lesoch neďaleko Gelnice. Robbie, Oli, Katka a Ja – Miči, štyria účastníci zájazdu dalo by sa povedať :) ...

Pre prvých troch menovaných to už bola stará dobrá škola, keďže sa na tomto tábore zúčastnili nie jedenkrát a určite aj nie poslednýkrát. V prípade číslo dva to platí aj pre mňa, avšak v prípade číslo jedna už nie. Pre mňa to bol prvý tábor, ktorý som mohol zažiť. A tak vo mne lomcovalo mnoho rôznych pocitov, čo od toho môžem očakávať. Prišiel ten deň, deň 28. v 7. mesiaci roku 2015 kedy sme sa spoločne stretli a mohli vyraziť vpred novým skúsenostiam, zážitkom plných smiechu, poučenia ale aj tvrdej driny. Cesta tam nám trvala necelú hodinku, zaparkovali sme auto a v tom momente pre nás prišiel džíp, ktorý nás vyviezol hore ku chate (jedno šťastie, pretože účastníci zájazdu ma pripravovali na to, že keď nepríde, tak šliapeme do veľmi nepekného kopca a bola to pravda veru :)). Keď sme prišli na chatu tak sme zložili veci, urobili všetko potrebné k čo najrýchlejšiemu ubytovaniu sa a s plným entuziazmom sme sa išli rýchlo prezliecť do kimona, aby sme využili každú minútku času k cvičeniu. Prvý ranný piatkový tréning bol určite najzaujímavejší, veď je to predsa niečo iné cvičiť v dojo v uzavretých priestoroch a cvičiť vonku na otvorenom priestranstve, čerstvom vzduchu. Je to určite zmena k lepšiemu, veď aj japonskí bojovníci necvičili a nebojovali v miestnostiach ale práve vonku v prírode. Keď som začal cvičiť mal som pocit akoby do mňa vchádzala úplne iná energia, možno energia prírody. Bol to neuveriteľný pocit, naozaj skvelý. Po cvičení nasledovala obedňajšia prestávka, počas ktorej sme si obľúbili jednu spoločenskú hru, ktorú sme hrali až do konca celého tábora ... Po obede nasledovalo večerné cvičenie a večer sme si urobili večeru, pri ktorej sme sa rozprávali veľmi dlho. Nasledovalo sobotňajšie ráno, kedy sme vykonali rannú očistu, naraňajkovali sa a hor sa opäť do cvičenia. Program v sobotu bol podobný tomu piatkovému, teda po rannom cvičení obedňajšia pauza a potom prišlo na rad poobedňajšie cvičenie, ktoré sme predĺžili až pokiaľ nezačala sadať tma do lesov. V sobotu sme si spestrili Iaido cvičenie o cvičenie s palicou teda Jodo. Keďže sme v tom lese boli sami, snažili sme pri Jodo si nacvičiť aj Kiai, ktorý bol v každom smere u každého veľmi zaujímavý. :) Nikoho by ani nenapadlo, že z jednoslabičného „Hó“ sa dá vykľuť aj trojslabičné, ale Jodo je pre nás spestrením a to k tomu patrí. Po dlhom, intenzívnom, ale o to lepšom poobedňajšom tréningu nás čakala večera, kedy nám náš skvelý Robbie narúbal drevo a my sme mohli založiť oheň. Všetci sme si dookola sadli k ohňu a začali si opekať rôzne klobásky, safaládky a slaninku s chlebíkom.
Tá atmosféra, ktorá tam vtedy vládla je snáď neopísateľná. Všade vôkol nekončiaca tma, na oblohe spln mesiaca a ja sedím s troma skvelými ľuďmi pri ohni a rozprávame sa. Bolo to skutočne magické a ja som si vtedy v duchu hovoril, že som neskutočne vďačný, že tam môžem byť. Zažiť „táborákovú“ atmosféru po dlhých rokoch bolo pre mňa skutočne skvelé a prínosné.

Myslím si, že práve takéto aktivity posilňujú kolektív a teraz tomu nebolo samozrejme inak. Po sobotnom večeri začalo ráno v nedeľu vykúkať slnko a my sme vedeli, že tábor sa nám už pomaly končí avšak bol pred nami ešte jeden doobedňajší tréning. Po cvičení sme sa naobedovali, zbalili a peši sme sa vydali cez lesy dole k autu. A tu príbeh účastníci zájazdu končí. Ešte sme ani nesadli do auta a už som si v duchu hovoril ako sa už teším na budúci rok, kedy sa sem vrátime a znova zažijeme takéto jedinečné a neopakovateľné chvíle. Potvrdili mi to aj účastníci, s ktorými sme sa už vtedy dohodli, že budúci rok si chceme určite tento pobyt predĺžiť. To bolo, len prízvukom toho ako sme sa všetci mali super ...Teda dúfam a verím, že sa vidíme o rok pri písaní ďalšieho článku z tohto letného tábora.

S pozdravom
Mici

Kontakt