Späť na články
                       
<
Predchádzajúci článok
Nasledujúci článok
>
Galéria k článku
Koryu seminár 2015
Tašky pripravené, kimono vypraté a pekne poskladané, meč zbalený, nálada pomaly stúpa.
To všetko je kvôli udalosti, ktorá onedlho vypukne.
Nastáva druhý novembrový víkend a ako to už je 8 rokov zvykom,
počas tohto víkendu sa uskutočňuje tradičný Koryu seminár, pod vedením Victor Cook senseia.
Ľudia, známi, priatelia zo všetkých kútov štyroch krajín (Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska) prišli,
aby sa po pár týždňoch, mesiacoch, možno rokoch opäť stretli, porozprávali sa,
pospomínali na staré časy no hlavne, všetci , približne 40 účastníci tohto seminára sem prišli,
aby si poriadne zacvičili koryu štýlu Muso Shinden Ryu. Cvičilo sa celý víkend.
V sobotu od 10:00-16:00 a v nedeľu od 9:00-15:00. Sensei preložil začiatok nedeľného cvičenia o hodinu skôr, pretože každého čakala dlhá cesta domov.
Sobota ráno, sme hore od 7:15, aby sme pripravili skvelé raňajky pre nás a pre našich priateľov z Maďarska.
Po spoločných raňajkách plných zívania, smiechu a plných žalúdkov sme sa vybrali na úvodnú časť semináru.
V tento prvý deň sme cvičili Okuden tachi-waza. Je to posledná z troch častí koryu tohto štýlu.
Sensei detailne a dopodrobna vysvetľoval scenár a chyby, ktoré sa najčastejšie robia v týchto katách.
Cvičenie bolo naozaj ťažké, museli sme dávať veľký pozor, pretože nie každý vedel kata z tohto štýlu a taktiež nás bolo veľa a telocvičňa nebola najväčšia.
Našťastie sa nikomu nič vážne nestalo. Síce sme nestihli prejsť všetky kata tejto série hneď v prvý deň, ale to vôbec nevadilo,
pretože sme mali k dispozícii ďalší deň tvrdého cvičenia.
Keďže sa seminár uskutočňoval v Turčianskych Tepliciach, čo je mesto známe svojimi kúpeľmi, tak by bol hriech ich nenavštíviť.
Poviem vám, stálo to za to. Tak dobre sme si oddýchli v teplej, relaxačnej vode, tak dobre sme sa, poniektorí dobrovoľne,
iný z donútenia vybláznili na toboganoch a tak dobre sme si trošku zaplávali aj pod čírim nebom ako nikdy.
No, bol to dobrý nápad ísť sem. Po spoločne strávenom pobyte v tomto zariadení,
sme sa s našimi priateľmi z Maďarska presunuli na večeru a potom na izbu s číslom 1,
kde sme si všetci 7dmi sadli do obývačky a rozprávali sme sa o rôznych témach.
Robbie mal čo robiť, aby každú jednu vetu preložil z maďarčiny do slovenčiny a naopak,
no zvládol to výborne, ako vždy. Hodiny odbili polnoc a všetci sa postupne vyberali do svojich izieb.
Nedeľa ráno, nikomu sa nechcelo vstávať. So zalepenými očami sme znova spravili raňajky a išli sme sa znova spoločne naraňajkovať.
Doobedňajšie cvičenie semináru sme dokončovali zostávajúce kata rady Okuden, ktoré nám ostali z predchádzajúceho dňa.
Počas prestávky na obed sme tipovali, čo vlastne budeme robiť poobede. Každý tipoval niečo iné. Sensei nás ale prekvapil.
Pre tých, ktorí necvičili, alebo si ešte neboli istý s technikami rady Shoden,
bola vytvorená skupina, pod vedením Gábora Habermajer senseia a jeho prekladateľa a asistenta Róberta Kulcsára,
v ktorej sme si detailne prešli polovicu Shodenu. Victor Cook sensei si zobral na starosť zvyšok cvičencov, ktorí cvičili Okuden suwari-waza.
Pri kate s názvom Ryuto sme sa zastavili a cvičili sme ju najdlhšie zo všetkých kát,
pretože je veľmi náročná na prevedenie a stále sme tam robili veľa chýb. Sensei ma dokonca raz vyľakal,
keď na mňa „zaútočil“ bokenom. V tej rýchlosti som nevedel, čo mám robiť a tak som si to musel znova zopakovať.
Pri poslednej kate Junto, ktorá bola aj posledná, ktorú sme cvičili na tomto seminári nám sensei rozprával naozaj veľa,
veľmi dopodrobna a veľmi zaujímavo. Doteraz, som túto kata až tak nevnímal, ako som ju začal vnímať po tomto rozprávaní.
Bolo to naozaj poučné rozprávanie o pôvode a histórii tejto kata.
Na konci semináru sme si spravili spoločnú fotku a pomaly,
ale isto sme sa rozlúčili so starými známymi a pomaly sme vyrážali na cestu domov. S obrovskými zážitkami,
smiešnymi príhodami a bohatými poznatkami odchádzame z tohto vydareného semináru.
Verte alebo nie, ale už sa nemôžem dočkať na tento seminár, ktorý bude určite aj budúci rok.
S pozdravom
Oli
|
|