Články - 4th Tomodachi no Iaido Keiko 2016

Späť na články                         < Predchádzajúci článok Nasledujúci článok >

Galéria k článku

4th Tomodachi no Iaido Keiko

Opäť prešiel rok a nastal čas na ďalší seminár v Košiciach. Seminár priateľstva, ktorého prvotnou myšlienkou je upevňovanie vzťahov medzi iaidoka. Už po štvrtýkrát sme sa stretli spoločne v dojo, aby sme cvičili, potili sa a tvrdo pracovali na zdokonalení nášho iai. Už tradične sme sa v sobotu ráno stretli v priestoroch telocvične, kde napriek skorému rannému vstávaniu vládla príjemná atmosféra príprav a očakávania. Hábermajer sensei nás v dobrej nálade už druhý rok po sebe prekvapil zaujímavým cvičebným konceptom. No prekvapenie neprišlo len zo strany senseia, keďže spestrením bol aj fakt predĺženia keiko na dvojdňové cvičenie. Ako každý iný seminár aj tento začal rannou rozcvičkou zameranou na popreťahovanie si ešte zaspatých končatín. Po samotnej rozcvičke nasledoval program, ktorý bol pre každého určite prekvapením a zároveň príjemnou zmenou oproti bežným seminárom. Bokuto, bokuto, bokuto...ozývalo sa medzi štyrmi stenami. Koncept bol zameraný na precvičenie všetkých kata s reálnymi súpermi. V desiatej kata napríklad, kde sú súperi štyria to bolo rozhodne prínosné aj keď miestami zábavne chaotické. Tento spôsob precvičovania nám výrazne pomohol pre lepšie pochopenie maai, teda vzdialenosti medzi nami a súperom. Vzdialenosti, keď sa súper nachádza buď oproti nám, pri nás alebo aj za nami, kedy a kam sa pohybuje, kedy kam presúva a kam smerujeme naše seky a bodnutia. Bola to tá reálnosť, ktorá pri súperovi, ktorého si len predstavujeme, chýba. Avšak to so sebou prinieslo aj isté riziká, v každom jednom pohybe, ktorý sme vykonali sme museli byť maximálne obozretní a sústredení. Keďže rana bokutom po hlave či akejkoľvek inej časti tela ( myslím tým špeciálne na koryu kata ryuto :) ) nemusí byť práve tou najpríjemnejšou spomienkou z inak radostného precvičovania iaido. A to si človek myslí, že je takmer nemožné sa zraniť pri iaide. Omyl, opak je pravdou, keď človek chytí do ruky drevený meč. A potom je tu ešte stále problém s koordináciou. Áno, je jednoduché cvičiť tie isté kata stále v tom istom smere, ale príde moment, kedy máte na zemi polepené pásky pred sebou štyroch súperov a Vy zrazu netušíte kam sa otočiť, nieto ešte kam seknúť. Áno, presne vtedy si človek uvedomí ako jednoduché je zraniť sa pri iaido a koľko pozornosti si cvičenie vyžaduje. Teda čo bola hlavná podstata učenia senseia? Tento krát to boli tri základe základné piliere cvičenia každého iaidoka a to:

• Maai
• Shisei
• Ki Ken Tai no Ichi

Teda: Vzdialenosť, držanie tela a telo a meč sú jedno.
V duchu spolupráce a priateľstva pokračoval seminár aj v nedeľu až do momentu, kedy opäť prišiel ten neobľúbený čas lúčenia sa, sprevádzaný pocitom nádeje a radosti keďže vieme že príde ďalšie spoločné stretnutie, cvičenie a príjemne prežitý čas. Koniec koncov, veď o to ide v Budo ceste každému z nás.

P.S.: Sayonara party sa vydarila na jednotku, prežili sme skvelý večer a je už jedno na čo si pripíjate, hlavne že sme spolu :)

S pozdravom

Mici

Kontakt