Články - Yondan

Späť na články                         < Predchádzajúci článok Nasledujúci článok >

Galéria k článku

Yondan
Mám to - áno, toto bola moja prvá myšlienka keď sa mi podarili skúšky na Sandan. Podarilo sa to, po tvrdej práci a množstve tréningov, som sa dostal sem. Teraz mám more času na ďalší rozvoj, potom raz príde ďalšia skúška, však Yondan je ďaleko.

No nebolo to až tak ďaleko ako som si myslel, čas neuveriteľne beží. Mal som viacero plánov kedy ísť na skúšky, ale ani jeden z nich mi nevyšiel, bol som z toho skleslý, chcel som ísť ďalej, chcel som si dokázať, že na to mám. Blížili sa majstrovstvá Európy a zrazu som mal pocit, že mi čas ušiel a potreboval by som ho viac, aby som ešte mohol pracovať na chybách, zlepšovať sa, pripravovať sa ...

Je tu deň skúšok - ako som sa sem vlastne dostal? Môj stres level dosahuje výšku ďaleko nad stropom telocične, ale držím sa, teda aspoň by som si to rád myslel :), priatelia a môj učiteľ cítia moje napätie a podporujú ma.

Už viem ktoré kata treba zacvičiť, skúšam si ich, znova a znova, veď ešte je čas do samotných skúšok, znova a znova, čím ďalej tým viac chýb nachádzam. Čas sa zrýchľuje, všetko sa deje tak neskutočne rýchlo, že tomu ani nerozumiem. Sedím na stoličke a čakám na začiatok, pomaly sa schádza skúšobná komisia, 3 vzsoko postavení japonský senseii a 3 európsky senseii. Ich oči sú prísne, už nie je čas na pochybnosti.

Hajime - začalo sa to a pre mňa už neexistuje nič, len môj meč a ja, nič iné nie je dôležité v tejto chvíli. Zasekne sa mi sageo pri úvodnom reiho - je koniec? Pokračujem mojou najobľúbenejšou koryu kata, ktorá ma správne naladí, môj výber je Gyakuto, riskantná ale nádherná - užívam si to.

Nasledujú Ushiro, Kesagiri, Sanpougiri a Sougiri a je koniec. Taijo.

Fakt to bolo všetko? Mnoho rokov, dní a hodín práce smerovalo k tomuto? Zvláštny pocit. Sadám si a čakám, pozerám sa na ostatných, držím im palce, pokúšam sa rozmýšľať, čo som vlastne zacvičil, nie som si istý či som naozaj zacvičil vsetkých päť kata, bolo to rýchle, nebol čas rozmýšlať, toto bolo vo mne, ukázal som čo mi bolo prirodzené.

Výsledky sú na stene, ja tam neidem, nie je to dôležité, pozerám sa na ostatných skúškujúcich.

Prichádzajú ľudia a gratulujú mi, podarilo sa, znova mám čas ...

Neviem sa tešiť, deje sa toho vo mne veľmi veľa, mnohým priateľom sa to nepodarilo a toto mi nedáva priestor tešiť sa.

PS: zo srdca ďakujem všetkým čo ma podrporovali, v prvom rade mojej rodine, ktorá znášala moje napätie a umožnila mi investovať obrovské množstvo času do tréningov, môjmu učiteľovi, ktorý stál pri mne na každom kroku aby ma podporoval, pomáhal mi a svojimi poznatkami rozvíjal moje schopnosti, mojim priateľom a žiakom, ktorí mi dodávali silu aj v ťažkých časoch ... Ďakujem!

S pozdravom

Róbert Kulcsár

Kontakt